Story. [3]

16. června 2013 v 14:01 | Posted by : Sallie* |  Other
Ďaľšia pokračovanie príbehu, ktorý nikto nečíta. Ak máte čas, a ja dúfam že si ho nájdete, prečítate si tento a aj všetky ostatné, pretože teraz ich ešte nie je veľa a pochybujem že neskôr sa vám budú chcieť čítať :)
2. časť (je v nej aj link na prvú) - http://castle-of-glass.blog.cz/1305/story-2



Všetko bolo v aute. Všetky veci ktoré som až dodnes nepoužívala sme terigali zo sebou. Ešte posledný krát som sa pozrela na naše doterajšie sídlo. Potom som sa otočila, otvorila dvere a nastúpila. Sadla som si dozadu k Tedovi, keďže mama s ockom boli vpredu. Keď som nasadala, pozrela som sa Teddymu do očí. Jeho krásne priesvitné modré oči boli vlhké a zmáčané od sĺz. Neviem, koľko preplakal a prečo, no bolo mi ho viac než ľúto. Radšej by som umierala namiesto neho. Pretože jeho život cenu mal, a ten môj nie. Pohľad mi opätoval, no nezmohol sa ani na slovo. Vedel, že nemá veľa času a vedel, ako to bolí mňa i všetkých okolo neho. Celú cestu až na letisko som sa dívala von oknom, premýšľala koľko sa tam toho zmení, akých nových ľudí spoznám a či sa vôbec začlením. No vlastne mi bolo jedno či budem mať kamošky. Vedela som, že posledné 2 roky chcem byť s bratom najviac, ako sa dá.

Keď sme dorazili na letisko, všade bolo plno ľudí ktorý sa ponáhľali na dovolenky, navštíviť svojich známych alebo len tak cestovať. Nikto nebol smutný, všetci sa tešili a robili všetko preto, aby tam už konečne boli. Len my sme sa šuchtali, vliekli najpomalšia ako šlo a boli ticho ako šteňatá, čo čakajú na trest.
V miestnosti, kde sa čaká na odlet som zaspala. Netuším koľko som spala, no keď som sa zobudila, sedela som v požičanom aute, a nezmohla som sa na slovo.

Tak toto som nečakala. Neznáma krajina, neznámy ľudia, neznáma reč .. s čoho bola vzápätí najkrajšia krajina, najkrajší ľudia a najkrajšia reč. Nevidela som krajšie miesto, teda krajinu, ako je táto. Sedela som v aute s hlavou opretou o ruku a dívala sa von oknom. Všade polia, veterné mlyny a deti, ktoré sa s radosťou smiali pretože mali všetko, čo k životu potrebovali, nemali problémy, a ak aj nejaké mali, neboli také ťažké ako tie naše. Už z prvého pohľadu som si všimla, že je to krajina bohatá.
"Ted, čo je to za krajinu ?" spýtala som brata. Keď si všetci všimli že už som vstala, usmiali sa a pozreli na teda. Teddy s poslednými kvapkami šťastia, ktoré mu ostali, vyslovil to slovo, meno tej krajiny ktorá mi bude domovom už navždy.
 


Komentáře

1 Hany Hany | 16. června 2013 v 15:52 | Reagovat

ahoj,písala si mi do Wanna Be a chcela som ti povedať že ťa beriem :) prosím zapíš si ma čo najskôr,ďakujem

2 allm allm | Web | 16. června 2013 v 16:18 | Reagovat

neviem ako iní, ale ja tvoj príbeh čítam :) Mám rada nové spisovatelské talenty :) škoda, že si nenapísala čo je to za krajinu... ale keďže sú tam tie veterné mlyny, tak tipujem Holandsko????? :D

A tá tvoja Scarlet je úžasná :) Len škoda, že už ju nemáte...

3 Kika Kika | Web | 17. června 2013 v 10:11 | Reagovat

Ahoj, ja  tvoj pribeh citam tiez :-D pekne  pises a na mojom blogu je oznam, tak sa zastav :-)

4 McLee McLee | Web | 18. června 2013 v 16:01 | Reagovat

Krásné:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.