Story. [1]

23. dubna 2013 v 14:37 | Posted by : Sallie* |  Other
Časť ríbehu, ktorému som nestihla dať názov. Ak sa vám bude páčiť, dám pokračovanie, ak nie, končím s písaním.

Kdesi v najhustejšej štvrti mesta NewYork, kde v uliciach vládla panika a hluk, všade sa váľali odpadky, žila Christie. Bola to hnedovláska s modrými očami a výraznými črtmi na tvári, priateľká, tolerantná no osamelá. Mala už 13, no doteraz si nenašla žiadne kamošky. V hĺbky duše cítila, že je to kvôli jej pehatej tvári, ktorú z celého srdca nenávidela. Jej rodičia boli bohatý, mama bola maliarka a otec pracoval na polícií. I keď mala všetko čo potrebovala, dožadovanej lásky sa jej nikdy nedostalo. Veľa času presedela pri počítači s virtuálnou kamártkou Chiarou, alebo pred telkou. Život sa jej vzdal mizerný a na nič, cítila, že v ňom nemá žiadne obsadenie a nie je užitočná. A preto sa začalo chovať akosi čudne.

"Ale mami, veď aspoň raz, jediný raz ma tam pusť.." už aspoň stý krát som zo slzami v očiach skúsila prehovoriť mamu, aby ma pustila na ples. I keď som tam nemala s kým ísť, cítila som, že tam proste ísť musím. Musím, a basta. Každý tam ide, a ak nepôjdem, ešte viac sa odcudzím od triedneho kolektívu.
"Christie, veľmi dobre vieš, že tam nemáš s kým ísť. Veď tu nemáš nikoho.." mama na mňa uprela svoje železné oči a ďalej pokračovala v maľovaní svojho umeleckého diela. V tom mi napadlo, že ani Teddy nemá s kým ísť, a predsa len, vziať sestru na ples nie je žiaden hriech. "Tak vezmem Teddyho. Aspoň nebude s tou svojou bandou mizerných teenegerov".
"Ale, ale.. nehovor im tak. Sú to slušný chalani, zdvorilý narozdiel od teba. A na ples nejdeš. Nezaslúžiš si to." povedala matka a tým som vedela, že to už nemá nádej. No čo, nech ma ponižuje ďalej, však sa jej to darí. Chová sa ku mne ako k malému decku, ako keby zabudla koľko vôbec mám. Však mám o 10 dní 14! "To určite.." povedala som si popod nos a odbehla som do izby.

Ráno som vstala skorej než zvyčajne. Obliekla som si zelenú blúzku a rifle a šla som sa učesať. Cestou do kúpelne mi hlavou prebehla myšlienka, prečo ma v triede nikto nemá rád. Je to tým, že sa nemaľujem, alebo tým, že sa sčasti správam ako chalan? Ale keď ja mám takú povahu.. nechcem byť namyslená baba v opätkoch. Vôbec nepotrebujem byť ako Sarah a jej parta. Nie. Radšej budem sama sebou, a je mi jedno, či ma radi majú alebo nie, dokončila som svoje úvahy a vrátila som sa k realite. V kúpeľni som si umyla zuby a vyčistila pleť. Svoje hnedé vlasy, ktoré som mala do pol chrbta som si radšej dala do drdola, lebo boli zo včerajšku také mastné, že by som si ich najradšej odstrihla. Keď som bola hotová, vzala som tašku a bez raňajok som sa pobrala do školy. Bol krásny jarný deň, vtáčiky naokolo si pospevovali ale ľudia ich hlasy prekričali. Všade rástli kvety a na stromoch rástlo lístie, no odpadky premohli krajinu. Pomaly som si kráčala po ceste, pospevujúc si pesničku od Lany Del Rey - Summertime Sadness, postupne sa blížiac ku križovatke na ktorej zvyčajne stávali taxíky. Taxíkmi som sa vozila do školy, lebo som nemala s kým chodiť peši a sama, to je obzvlášť nudné. Pomaly som už tušila, že sa musí niečo stať. Nie je normálne že skoro 14 ročná baba sa nikdy nedostane do problémov alebo ju nestretne nejaké šťastie. Bola som už len pár metrov od taxíka, keď som zbadala moju matku, ako a mnou beží. Vlasy mala strapaté a bolo vidno, že ani moc nerozmýšľala nad tým, čo si obliekla. Hneď som zastala a povedala mužovi v taxíku, že nikam nejdem. Na maminej tvári som videla, že sa niečo stalo. Plakala, no dávnejšie, asi tak pred hodinou.
"Mami? Stalo sa niečo?" opatrne som sa spýtala. Zračili ma obavy, či sa niečo nestal Teddymu alebo ockovi. "Christie?" pošepky sa spýtala mama, usmiala sa a chytila ma za ruku.
 


Komentáře

1 allm allm | Web | 23. dubna 2013 v 18:29 | Reagovat

krásne píšeš :) mala by si pokračovať :)

2 Melaficent Melaficent | Web | 23. dubna 2013 v 19:28 | Reagovat

What? Tá jej matka je nejaká divná :D Ako nič v zlom... No ale však sa dozvieme, čo sa stalo :D Inak podarené :D

3 featherlets featherlets | Web | 24. dubna 2013 v 19:36 | Reagovat

Ty píšeš príbehy! Wau! Vidímže tvoj blog budem navštevovať častejšie. Aj ja píšem,ale nemám veľa času :/ A Ďakujem za pochvalu aleja tiež nenakupujem takto vždy...To si nemysli :)

4 foxxie foxxie | 25. dubna 2013 v 22:12 | Reagovat

Wow. Úžasne píšeš O.o Zatiaľ sa mi to veľmi páči :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.